Mimoriadne výrečný dokument politickej radikalizácie, národnostnej nevraživosti a autonomistickej propagandy v zlomovom roku 1938. Humor tu neslúži iba na pobavenie, ale predovšetkým ako účinný nástroj politického presviedčania, zosmiešňovania protivníkov a vytvárania obrazu nepriateľa.

Časopis sa opakovane obracia priamo na „Slováka“, burcuje proti pražskému centralizmu a českému politickému vplyvu a pracuje s predstavou ohrozeného a utláčaného slovenského národa. Satirické básne, karikatúry, anekdoty a fiktívne správy obsahujú otvorene protičeské, protimaďarské, antisemitské a ďalšie národnostné či rasové stereotypy. Miestami odpudzujúci obsah ukazuje, ako ľahko sa môže humor premeniť na prostriedok šírenia predsudkov a spoločenskej nevraživosti.

Ročník zachytáva atmosféru roku 1938, oslabovanie demokratického Československa, rast autonomistického hnutia a postupné prenikanie autoritárskeho jazyka do každodennej tlače. Mimoriadne zaujímavé sú reakcie na československú politiku, Maďarsko, Nemecko, Mníchovskú dohodu a udalosti predchádzajúce vyhláseniu slovenskej autonómie.

Zachovaný zväzok obsahuje čísla 1 až 10, pričom posledné je označené ako dvojčíslo 9–10. Stránkovanie sa končí číslom 148 a záver prináša vianočný a novoročný vinš. Dostupné bibliografické údaje však pre rok 1938 uvádzajú 12 čísel a stránkovanie po číslo 172; keďže sa nepodarilo nájsť porovnávací digitalizovaný exemplár, zväzok neoznačujeme ako kompletný.

ZAUJÍMAVOSŤ: Kocúr patril k najvýraznejším slovenským humoristicko-satirickým periodikám autonomistického smeru. Ročník 1938 je zvlášť dôležitý tým, že bezprostredne zachytáva radikalizáciu politického jazyka v posledných mesiacoch prvej Československej republiky. To, čo je na prvý pohľad súborom vtipov a karikatúr, je zároveň názorným dokumentom pôsobenia nacionalistickej propagandy na bežného čitateľa.

Pre historikov, zberateľov medzivojnovej tlače, bádateľov politickej karikatúry, propagandy, slovenského autonomizmu a česko-slovenských vzťahov

Zviazaný XVI. ročník, zachované čísla 1–10, posledné ako dvojčíslo 9–10.- Zodpovedný redaktor Paľo Halaša.- Početné čiernobiele karikatúry, kreslené vtipy a dobová inzercia.– Pevná staršia väzba s bordovým chrbtom a rohmi, mramorovanými papierovými poťahmi dosiek a zláteným názvom na chrbte. Papier prirodzene zažltnutý, miestami drobné škvrny, inak zachovalý a pevný exemplár