Základná práca Daniela Rapanta o prvom verejnom politickom vystúpení slovenského národného hnutia. Historik podrobne rekonštruuje vznik, prípravu a osudy Slovenského prestolného prosbopisu, ktorý slovenskí národovci predložili panovníckemu dvoru vo Viedni v roku 1842 ako obranu proti postupujúcej maďarizácii a zásahom do jazykových, školských a cirkevných práv Slovákov.

Rapant zasadzuje prosbopis do širšieho národnostného a politického vývoja v Uhorsku. Sleduje evanjelické cirkevné spory, otázku bratislavskej katedry, činnosť Jána Kollára, Ľudovíta Štúra, Michala Miloslava Hodžu a ďalších osobností, ako aj podpisovú akciu, rokovania a reakcie uhorských úradov i panovníckeho dvora.

Prvý diel tvorí rozsiahla historická a interpretačná štúdia.

Exemplár má zaujímavú inštitucionálnu provenienciu. Nachádzajú sa v ňom pečiatky Knižnice Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a Ústavu dejín KSS v Bratislave, inventárny záznam z 21. mája 1949 a rukopisné signatúry.

Pre zberateľov slovacík, bádateľov dejín slovenského národného hnutia a záujemcov o štúrovské obdobie.

Prvé vydanie.– Diel prvý: Úvod; druhý diel Dokumenty nie je súčasťou exemplára.– Pôvodná brožovaná väzba s knižničnými pečiatkami, inventárnym záznamom a rukopisnými signatúrami, chrbát so zvyškom knižničného štítku, čiastočne doposiaľ nerozrezaý exemplár.

ZAUJÍMAVOSŤ: Slovenský prestolný prosbopis bol 5. júna 1842 predložený vo Viedni a považuje sa za prvé verejné politické vystúpenie slovenského národného hnutia. Rapantovo spracovanie vyšlo počas obdobia Slovenského štátu v dvoch dieloch: prvý prináša historický výklad, druhý pramenné dokumenty.