Monumentálna zbierka historického uhorského práva a jeden zo základných tlačených prameňov uhorského zákonodarstva. Sústreďuje právne normy, ktoré po stáročia formovali politické, spoločenské a majetkové pomery Uhorského kráľovstva, a predstavuje kľúčový prameň poznania stredovekého a ranonovovekého uhorského práva.

Jadrom prvého zväzku je Opus Tripartitum Istvána Werbőczyho, základné dielo uhorského obyčajového práva. Jeho systematické spracovanie nadobudlo od začiatku 16. storočia mimoriadnu autoritu a napriek tomu, že nebolo formálne prijaté ako zákonník, po stáročia zásadne ovplyvňovalo súdnu a právnu prax v Uhorsku. Na Tripartitum nadväzujú dekréty, konštitúcie a zákonné články uhorských panovníkov, zachytávajúce vývoj právnych noriem od čias sv. Štefana až po vládu Leopolda I.

Druhý zväzok pokračuje uhorským zákonodarstvom po Leopoldovi I. a prináša dekréty, konštitúcie a zákonné články z obdobia vlády Jozefa I., Karola III. a Márie Terézie. Súčasťou sú aj ďalšie právne texty z oblasti trestného, procesného a vojenského práva vrátane Praxis Criminalis. Dvojzväzkový súbor tak zachytáva kontinuitu a postupné premeny uhorského právneho poriadku od jeho stredovekých základov za sv. Štefana cez Werbőczyho Tripartitum až po zákonodarstvo tereziánskeho obdobia 18. storočia.

Mimoriadnu výtvarnú a ikonografickú hodnotu vydaniu dodáva rozsiahla séria 24 medirytových portrétov – Istvána Werbőczyho a 23 uhorských panovníkov. Portréty uvádzajú dekréty a právne úpravy jednotlivých panovníkov v ich historickej následnosti a vytvárajú tak pôsobivú obrazovú líniu vývoja uhorského zákonodarstva. Osobitne pôsobivý je portrét Márie Terézie s panorámou Bratislavy a Bratislavským hradom v pozadí.

ZAUJÍMAVOSŤ: Keď István Werbőczy na začiatku 16. storočia zostavoval svoje Tripartitum, uhorské právo netvoril jednotný zákonník. Popri kráľovských dekrétoch a snemových zákonoch mala zásadný význam stáročná právna obyčaj, ktorú bolo potrebné zozbierať, usporiadať a vyložiť. Werbőczyho dielo, dokončené roku 1514 a prvýkrát vytlačené vo Viedni roku 1517, síce nikdy nenadobudlo formálnu platnosť zákonníka, v právnej praxi však získalo mimoriadnu autoritu a po stáročia ovplyvňovalo uhorské súdnictvo.

Pozoruhodným dokladom praktického charakteru Tripartita je dĺžková miera vytlačená priamo v jeho texte. Na strane 52 tohto exemplára predstavuje výrazná čierna čiara tzv. kráľovský aras (spithama regalis) a bola vytlačená v zamýšľanej skutočnej dĺžke. Kniha tak neposkytovala iba slovnú definíciu, ale priamo na svojej stránke aj fyzický vzor používanej miery. Šestnásť kráľovských arasov tvorilo kráľovský siaha, od ktorého sa odvodzovali aj miery pôdy. V období, keď sa používali rozličné miestne a tradičné miery, malo takéto jednoznačné znázornenie konkrétnej dĺžky aj praktický význam.

Uhorský právny poriadok sa medzitým ďalej rozvíjal. K starším dekrétom a Werbőczyho Tripartitu pribúdali nové zákony prijímané uhorskými snemami a postupne vznikala potreba sprístupniť staršie i novšie zákonodarstvo v ucelených tlačených zbierkach. Z tejto tradície vyrástlo Corpus Juris Hungarici, ktoré spájalo základné historické právne texty s legislatívou nasledujúcich generácií.

Pre zberateľov hungarík, starých tlačí, právnych dejín, dejín Uhorska a ikonografie uhorských panovníkov

Prvé budínske vydanie.– Kompletné v 2 zväzkoch.– Latinský text.– [POČET] celostránkových medenorytových portrétov.– Medenorytiny Franza Leopolda Schmidtnera.– I. zväzok s titulným listom tlačeným červeno-čierne.– Dobová celokožená väzba na pravých väzoch. Dosky s výraznou dekoratívnou mramorovanou úpravou kože, vytvárajúcou nepravidelnú škvrnitú kresbu. Chrbty členené vystupujúcimi väzmi, bohato zdobené zlátenými ornamentmi, s farebnými titulovými a zväzkovými štítkami; červená oriezka. Rohy a hrany miestami zošúchané, na chrbte lokálna odrenina a úbytok kože, napriek tomu väzby pôsobia veľmi dekoratívne a zachovali si výrazný dobový charakter.